Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa
analýzy IFP nízka kvalita inštitúcií, trh práce s nízkym počtom
pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania.
"Ukázalo sa, že na Slovensku pracuje málo ľudí. Keď sa porovnáme s
Nemeckom a chceli by sme dosiahnuť jeho úroveň zamestnanosti, tak by sme
na trh práce potrebovali dostať približne pol milióna ľudí," spresnil Valachy.
Upozornil, že nízka domáca zamestnanosť vysvetľuje veľkú časť
ekonomického zaostávania krajiny v porovnaní s Nemeckom. To platí
napriek v súčasnosti stále pozitívnej demografii, keďže podiel ľudí v
dôchodkovom veku je zatiaľ jeden z najnižších v EÚ.
Výzvou podľa neho zostáva vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ale aj
slabé výsledky na trhu práce ľudí z marginalizovaných rómskych komunít,
nízky podiel pracujúcich matiek s malými deťmi a ľudí vo veku 60 až 69
rokov. Nízka miera domácej zamestnanosti vedie k nízkym príjmom
domácností, a teda aj k nízkemu materiálnemu bohatstvu a k nízkym
verejným príjmom z daní.
Podčiarkol, že na druhej strane nízka zamestnanosť je kompenzovaná
vysokým priemerným počtom odpracovaných hodín, čo je dôsledkom najmä
nízkeho využívania skrátených pracovných úväzkov. Ich slabá využiteľnosť
predstavuje významnú bariéru práve pre demografické skupiny s nízkou
účasťou na trhu práce, ako matky s malými deťmi a ľudia v dôchodkovom
veku.
Významným zdrojom zaostávania je podľa Valachyho kvalita ľudského kapitálu. "Medzinárodné
testovania však naznačujú, že relatívne uspokojivú kvalitu ľudského
kapitálu dosahujeme najmä vďaka populácii 40- a viacročných. Pri
mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo
je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend
poklesu kvality ľudského kapitálu, pozorovaný napríklad aj v
medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností
hlavnou príčinou ekonomického zaostávania," dodal riaditeľ IFP.
Z najnovšej analýzy IFP Ministerstva financií SR s názvom Reformný
kompas slovenskej ekonomiky vyplýva, že Slovensko za predchádzajúcich
desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín
EÚ. "Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu
priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli
úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych
reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj
naďalej," uviedli v analýze analytici IFP.
IFP vo svojej analýze definuje tri najväčšie výzvy pre ekonomickú
konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh
práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýza ako najväčšie
výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.